Desať rán egyptských

1. října 2008 v 15:58 | Bastet-ka |  Desať rán egyptských
Určite každý z vás pozná príbeh Desať rán egyptských.A ak predsa nie tak tu vám ho dávam =)

Desať rán Egyptských

Faraón stále nechcel dovoliť Izraelcom odísť.
Preto povedal Pán Boh Mojžišovi a Áronovi, aby šli
na druhý deň ráno k rieke a aby tam počkali, až tam
príde faraón. Keď sa tam stretli, Mojžiš povedal
faraónovi, že Hospodin sa rozhodol potrestať ho, lebo nechce prepustiť Izraelcov.
Áron vystrel palicu nad rieku a voda sa premenila na krv. Všetka voda v Egypte,
v kanáloch, vodných nádržiach, v studniach, aj všetka voda, ktorú mali Egypťania
doma, sa premenila na krv. Egypťania veľmi trpeli, lebo nemali čo piť. Táto rana
trvala 7 dní, ale faraón nechcel dovoliť, aby Izraelci odišli.
Preto Pán Boh povedal, že pošle ďalšie rany a že každá z nich bude horšia
ako tá predchádzajúca. Áron znova vystrel palicu nad Nílom a na celú krajinu
vyliezli žaby. Liezli ľuďom do domov aj do kráľovského paláca, liezli po stoloch, po
posteliach. Všetko bolo zaplavené žabami.
Faraón poslal po Mojžiša a Árona, aby hneď prišli a povedal im: "
Modlite sa
k Hospodinu, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu a ja prepustím ľud, nech
obetuje Hospodinu
." Mojžiš a Áron opustili kráľovský palác, Mojžiš sa modlil
k Hospodinu a žaby začali hynúť. Ale keď faraón videl, že žaby sú preč, nedodržal
svoj sľub.
Preto Áron na Boží rozkaz vystrel svoju palicu a udrel ňou na prach na zemi
a ten sa premenil na komáre. Komáre štípali ľudí aj dobytok, ale faraón ani tak
nechcel prepustiť Izraelcov z Egypta.
Pán Boh musel posielať ďalšie rany. Vzduch sa naplnil bodavým hmyzom
a mnoho ľudí aj dobytka zahynulo. Izraelcom sa však nič nestalo, lebo ich chránil
Hospodin. Faraón znovu poslal po Mojžiša a Árona a žiadal ich, aby prosili
Hospodina, aby odstránil bodavý hmyz. Ale keď tak Hospodin urobil a faraón videl,
že bodavý hmyz je preč, zrušil svoj sľub a nedovolil ľudu odísť.
Preto dopustil Hospodin na dobytok Egypťanov mor, takže mnohé stáda
zahynuli. Ale z dobytka, ktorý patril Izraelcom neuhynulo nič. Ani tak však nechcel
faraón prepustiť Izraelcov.
Preto Pán Boh poslal Mojžiša a Árona opäť k faraónovi, aby mu ohlásili
ďalšiu ranu. Mali pred ním rozhodiť hrsť prachu. Keď tak urobili, vyhodili sa na
ľuďoch aj na dobytku, čo zostal po more, vredy. Ľudia aj dobytok veľmi trpeli, ale
faraón nechcel prepustiť ľud.
Potom povedal Pán Boh Mojžišovi, aby oznámil faraónovi, že na Egypt
príde krupobitie, aké nikdy nebolo. Ak ľudia nechcú, aby ich dobytok zahynul, majú
ho odviesť z polí. Každé zviera, ktoré zostane na poli, rovnako ako každá osoba,
ktorá by zostala vonku, zahynie. Tí, ktorí Pánu Bohu verili, odviedli svoj dobytok
z poľa a sami nešli na druhý deň von. Ale tí, ktorí Pánu Bohu neverili, nechali svoj
dobytok na poli. Na druhý deň poslal Hospodin búrku, strašne sa blýskalo a hrmelo
a začali padať obrovské krúpy. Všetko, čo zostalo vonku - zvieratá aj ľudia -
zahynulo, krupobitie zničilo aj všetku úrodu a polámalo všetky stromy. Faraón si
dal znova zavolať Mojžiša a Árona a sľúbil, že prepustí ľud, ale keď sa krupobitie
skončilo, znovu porušil svoj sľub a nedovolil Izraelcom odísť.
Pán Boh poslal na egyptskú krajinu veľké množstvo kobyliek. Tie zožrali
všetko, čo ostalo na poliach po krupobití. Bolo ich toľko, že sa dostali aj do
kráľovského paláca a do domov Egypťanov. Faraón si zavolal Mojžiša a Árona
a povedal im: "Zhrešil som proti Hospodinu, vášmu Bohu i proti vám. Teraz, ešte
tento raz mi odpusť hriech; modlite sa k Hospodinu, svojmu Bohu, nech odvráti
odo mňa túto smrť." Mojžiš s Áronom urobili podľa faraónovej prosby a modlili sa
k Hospodinu. Ale keď ich Hospodin vypočul a zahnal pohromu, faraón zas nechcel
prepustiť Izraelcov.
Potom Hospodin dopustil, aby bola v egyptskej krajine tri dni hustá tma.
Ľudia nič nevideli a nikam nemohli ísť. Faraón zavolal Mojžiša a sľúbil, že ľud môže
odísť z krajiny, ale svoj dobytok musí nechať v Egypte. Ale Mojžiš nesúhlasil
a povedal, že musia vziať so sebou aj dobytok. Faraón sa rozhneval a povedal
Mojžišovi, aby sa už neodvážil ukázať sa v jeho paláci, lebo inak zomrie.
Pán Boh povedal Mojžišovi, že pošle na Egypt ešte jednu ranu. Najskôr mal
však Mojžiš hovoriť s Izraelcami a povedať im, aby sa pripravili na cestu. Tá
posledná rana spôsobila, že v každom egyptskom dome zomrel najstarší syn. Ale
z izraelských detí nezomrel nikto. Keď Hospodin dopustil túto poslednú ranu, všetci
Egypťania veľmi plakali. Zomrel aj faraónov najstarší syn a teraz už faraón dovolil
Izraelcom odísť.
Heh mno čo dodať...
Desať egyptských rán:
1.Krv6.Vredy
2.Žaby7.Krupobitie
3.Komáre8.Kobylky
4.Bodavý hmyz9.Tma
5.Mor dobytka10.Smrť prvorodených
Desať egyptských rán:
1. krv 6. vredy
2. žaby 7. krupobitie
3. komáre 8. kobylky
4. bodavý hmyz 9. tma
5. mor dobytka 10. smrť prvorodených
 


Smaragdová doska 1 : História Thótha, Atlanťana

1. června 2008 v 10:49 | bastet-ka |  Smaragdové dosky

Ja, Thóth, Atlanťan, majster mystérií, strážca záznamov, mocný kráľ, mág, žijúci z generácie na generáciu, chystám sa vložiť do Siení Amenti, ustanovené ako pomoc tým, ktorí prídu potom, tieto záznamy múdrosti Veľkej Atlantídy.

Vo veľkolepom meste Keor na ostrove Undal v čase dávno minulom, započal som túto inkarnáciu. Nie ako malí ľudia súčasného veku, žili a umierali mocní Atlantídy skôr z aeónu na aeón, obnovujúc svoje životy v Sieňach Amenti, kde rieka života tečie bez prestania vpred.

Stokrát som zostúpil po temnej ceste vedúcej k svetlu a rovnako mnohokrát vystúpil z temnoty do svetla, schopnosti a sily obnovené.

Teraz načas zostupujem a človek Khému (Khém je staroveký Egypt, pozn. prekl.) viac ma nepozná. Avšak v čase dosiaľ nezrodenom znovu povstanem, mocný a vplyvný, žiadajúci zúčtovanie od svojich následníkov. Potom si daj pozor, Ó človeče z Khému, pokiaľ si falošne zradil moje učenie, zvrhnem ťa z tvojich výšin do temnoty jaskýň, odkiaľ pochádzaš. Nevyzraď moje tajomstvá človeku zo Severu, ani človeku z Juhu, lebo dostihne ťa moja kliatba. Pamätaj a dbaj na moje slová, že sa isto jedného dňa vrátim a vyžiadam to, čo si strážil. Vždy, dokonca spoza času a spoza smrti, odmením či strestám ťa podľa zásluhy. Skvelý bol môj ľud v dávnych dňoch, skvelý v porovnaní s malým ľudom okolo mňa teraz; poznajúc múdrosť starého, hľadajúc hlboko v srdci nekonečna poznanie, ktoré prináležalo mladosti Zeme. Boli sme rozumní vďaka múdrosti Detí Svetla, ktoré u nás prebývali. Silní vďaka moci vychádzajúcej z večného ohňa. A zo všetkých najväčší spomedzi detí človeka bol môj otec, Thótme, strážca veľkého chrámu, spojnica medzi Deťmi Svetla, ktoré pobývali vnútri chrámu a rasami človeka, ktoré obývali desať ostrovov. Hlásna trúba, po tých troch, Obyvateľov Undalu, hovorená ku Kráľom hlasom, ktorý je treba poslúchať.

Tam som vyrástol z dieťaťa v muža, otcom zasväcovaný do starých mystérií, dokiaľ nevzbĺkol vnútorný oheň múdrosti, kým nezahorel pohlcujúcim plameňom. Až v jeden veľký deň prišiel rozkaz od Obyvateľa Chrámu, že budem privedený pred neho. Len niekoľko detí človeka pozrelo do onej mocnej tváre a žili už nie ako synovia človeka ale ako Deti Svetla, kedy nie sú inkarnovaní vo fyzickom tele.

Bol som vybraný spomedzi synov človeka, vyučovaný Zotrvávajúcim, aby jeho zámery mohli byť splnené, zámery v lone času ešte nezrodené. Dlhé veky som pobýval v Chráme, učiac sa stále viac a viac múdrosti, dokiaľ som tiež ja nepristúpil k svetlu vydávanému veľkým ohňom. Naučil ma ceste k Amenti, podsvetiu kde sedí mocný kráľ na svojom tróne moci. Pred Pánmi Života a Pánmi Smrti hlboko som sa v úcte poklonil a dostal som ako dar Kľúč Života. Bol som oslobodený zo Siení Amenti, nezviazaný smrťou kolobehu života. Cestoval som ďaleko ku hviezdam, kým sa priestor a čas nestali ničotou. Potom som zhlboka pil z pohára múdrosti, pozrel sa do sŕdc ľudí a objavil väčšie tajomstvá a bol som potešený. Pretože iba v Hľadaní Pravdy mohla moja Duša byť pokojná a vnútorný plameň uhasený.

Počas vekov čo som žil, dívajúc sa na druhých naokolo ako ochutnávajú z pohára smrti a znovu sa vracajú v svetle života. Postupne z Kráľovstva Atlantského prechádzali vlny uvedomenia, ktoré boli zajedno so mnou iba preto, aby boli nahradené zrodom nižšej hviezdy.

Podľa zákona, slovo Pána vyrástlo v kvetinu. Myšlienky Atlanťanov začali upadať do temnoty, až nakoniec povstal jeho hnev z jeho Agwanti, Zotrvávajúci (toto slovo nemá žiadny anglický ekvivalent, znamená stav nestrannosti, pozn. zo zdrojového prekladu) hovoriac Slovo, volajúc silu. Hlboko v srdci Zeme synovia Amenti začuli a počujúc, priamo menia kvet ohňa, ktorý horí večne, menia a posúvajú, použijúc Logos, dokiaľ ohromný oheň nezmenil svoj smer.

Cez svet sa potom prevalili ohromné vody, topiac a zalievajúc, meniac rovnováhu Zeme kým neostal len Chrám Svetla stojaci na ohromnej hore Undal, stále sa týčiacej nad vodami; niekde tam boli tí, ktorí boli živí, zachránení pred prívalmi prúdu.

Potom ma zavolal Pán, hovoriac: "Zhromaždi môj ľud. Umením, ktoré si sa naučil, preveď ich vodami, až dosiahnete zem zarastených barbarov, žijúcich v jaskyniach púšte. Tam rozviň plán, ktorý už poznáš."

Zhromaždil som teda svoj ľud a nastúpili sme na obrí koráb Pána. Nahor vplávali sme do rána. Tmavý pod nami leží Chrám. Náhle povstali nad neho vody. Ustanovený načas, zmizol z povrchu Zeme, ohromný Chrám.

Rýchlo sme leteli v ústrety rannému slnku, dokiaľ sa pod nami nerozprestrela zem detí Khému. Zúriac, prichádzali s kyjakmi a oštepmi, pozdvihnutými v hneve aby zabili a zničili Synov Atlantídy. Potom som pozdvihol svoju palicu a zameral vibračný lúč, zasahujúc ich na mieste ako úlomky kameňa hory. Prehovoril som k nim potom kľudne a v mieri o sile Atlantídy, hovoriac o tom, že sme deti Slnka a jeho poslovia. Zastrašil som ich ukážkou zázračnej vedy a uvoľnil ich až v okamihu, keď sa plazili pri mojich nohách.

Dlho sme žili v zemi Khém, dlho a ešte dlhšie. Kým sme poslúchali príkazy Pána, ktorý hoci spiaci žije večne, poslal som Synov Atlantídy, vyslal ich mnohými smermi, aby z lona času znovu mohla povstať múdrosť u ich detí.

Dlho som žil v zemi Khém, činiac veľké diela z múdrosti vo vnútri. Deti Khému rástli vo svetle poznania. Odstrelil som potom cestu do Amenti, aby som si mohol zachovať svoju moc, žijúc vek za vekom Slnko Atlantídy, udržujúc múdrosť, uchovávajúc záznamy.

Veľkí vyrástli synovia Khému, podrobujúc si okolitý ľud, dorastajúc pomaly v silách Duše. Teraz idem načas spomedzi nich do tmavých siení Amenti, hlboko do siení Zeme, pred Pánov Moci, znovu tvárou v tvár Zotrvávajúcemu.

Vystúpil som vysoko nad vchod, vstupnú bránu, vedúcu dolu do Amenti. Len zopár by si tam s odvahou trúflo, len pár ich prešlo portálom do tmavej Amenti. Vystúpiac cez priechod, Ja, mocná pyramída, použijúc silu, ktorá prekoná silu Zeme (gravitáciu, pozn. zo zdrojového prekladu). Hlboko a ešte hlbšie umiestňujem silový dom či komoru; z nej som vyrezal kruhový priechod siahajúci takmer až k veľkému vrcholu. Tam vo vrchole položil som krištáľ, vysielajúci lúč do "Časo-Priestoru", priťahujúci silu mimo éteru, koncentrujúcu sa nad bránou Amenti. (Pozri Veľkú Pyramídu od Doreala, pozn. zo zdrojového prekladu.)

Vybudoval som ďalšie komory, všetky zdanlivo prázdne a predsa vo vnútri skryté kľúče do Amenti. Ten, kto by si odvážne trúfol do tmavých ríš, nech je najskôr očistený dlhým pôstom. Uľahne do kamenného sarkofágu v mojej komore. Potom mu odhalím veľké mystériá. Čoskoro bude zavedený na miesto stretnutia so mnou, stretnem sa s ním dokonca v temnotách Zeme, Ja, Thóth, Pán Múdrosti, stretnem sa s ním, obránim ho a zotrvám vždy s ním.

Vystaval som Veľkú Pyramídu podľa vzoru pyramídy zemskej sily, horiacej večne, aby taktiež ona mohla pretrvať veky. Do nej som vstaval moje poznanie "Magickej Vedy", aby som tu smel byť, keď sa znova vrátim z Amenti. Vždy, zatiaľ čo spím v Sieňach Amenti, moja duša sa bude inkarnovať slobodne sa potulujúc, žijúc medzi ľuďmi v tejto alebo inej forme. (Hermes, trojzrodený.)

Som Emisárom Zeme Zotrvávajúceho, plniac jeho nariadenia, aby človek mohol byť pozdvihnutý. Teraz sa vraciam do Siení Amenti, zanechávajúc za sebou niečo z mojej múdrosti. Chráňte a uchovajte nariadenia Zotrvávajúceho: Pozdvihnite len svoje oči svetlu v ústrety. Určite časom budete v jednote s Pánom,
určite právom budete v jednote s Pánom,
určite právom budete v jednote so Všetkým.

Teraz vás opúšťam. Poznáte moje nariadenia, uchovajte ich a buďte nimi a ja budem s vami, pomáhajúc a sprevádzajúc vás do Svetla.

Teraz sa predo mnou otvára portál. Schádzam dole do temnoty tmy.

Taq dufam že sa vam o zatiaľ páči.....

Smaragdové dosky

28. května 2008 v 17:36 | Bastet-ka |  Smaragdové dosky

Úvod:Takžeee ja (Bastet-ka)som sa rozhodla , že vám budem písať o smaragdových doskách v jednotlivých častiach....Takže budu vychádzať:

Utorok-17:00
štvrtok-18:00
Piatok-15:00
Sobota-12:00
Nedeľa-20:00 Tak dúfam že sa vám to bude páčiť...=)
A inač-Smaragdové dosky sú texty, ktoré odhaľujú najdôležitejšie zákony mágie..
Smaragdovú dosku (Tabula smaragdina) údajne napísal egyptský boh Thowt, zvaný Grékmi Hermes Trismegistos (Hermes trikrát najväčší).
Mno to zatial stači......
Vaša Bastet-ka:

Mačka

27. května 2008 v 18:19 | Bastet-ka |  Posvätné zvieratá
Egyptská história mačiek
Zdomácnelé mačky boli všade na svete pôvodne užitočnými pomocníkmi človeka pretože chránili jeho zásoby potravín pred hlodavcami, ale v Egypte sa postupne dostali až do úlohy hýčkaných spoločníkov a posvätných zvierat. Veľa nájdených egyptských sôch znázorňuje upravené mačky, často ozdobené prepracovanými šperkami, v hrobkách sa našli múmie mačiek. Ako to teda v Egypte vlastne bolo?
Egypt
Egypt bol jednou z najvyspelejších predkresťanských civilizácií. Pretože Níl sa pravidelne a spoľahlivo rozvodňoval a nechával za sebou veľmi úrodnú pôdu, mali tamojší obyvatelia neobvyklú možnosť vyprodukovať viac potravín než bola základná potreba poľnohospodárov. Tieto potraviny naviac mohli slúžiť ľuďom, ktorí pracovali v iných oboroch a tiež zrejme viedli k vzniku triedneho systému a k vzniku bohatých a mocných rodov.
Mimochodom, jednou z vecí na ktorú vtedy mali Egypťania prostriedky a čas, bolo písanie, maľovanie alebo sochárstvo. A pretože mali záľubu v bohato zdobených hrobkách nechali nám tak hromadu informácií o svojej histórii, politike i o každodennom živote. A tiež samozrejme o mačkách. Veľa malieb v hrobkách znázorňuje ľudí s ich domácimi mazlíčkami, hlavne so psami a mačkami. Mačky boli zánázorňované ako realisticky tak satiricky. Maľby zachytávajú mačky krčiace sa alebo sediace za stoličkami, mačky pochutnávajúce si na rybe alebo mačky so svojím pánom na love a s husou vo svojich pazúroch. Zachovala sa tiež rada mačacích sôch. Vždy ide o uhladené, upravené a dobre kŕmené mačky, často ozdobené prepracovanými šperkami ako

Egyptská história mačiek

Zdomácnelé mačky boli všade na svete pôvodne užitočnými pomocníkmi človeka pretože chránili jeho zásoby potravín pred hlodavcami, ale v Egypte sa postupne dostali až do úlohy hýčkaných spoločníkov a posvätných zvierat. Veľa nájdených egyptských sôch znázorňuje upravené mačky, často ozdobené prepracovanými šperkami, v hrobkách sa našli múmie mačiek. Ako to teda v Egypte vlastne bolo?
Egypt
Egypt bol jednou z najvyspelejších predkresťanských civilizácií. Pretože Níl sa pravidelne a spoľahlivo rozvodňoval a nechával za sebou veľmi úrodnú pôdu, mali tamojší obyvatelia neobvyklú možnosť vyprodukovať viac potravín než bola základná potreba poľnohospodárov. Tieto potraviny naviac mohli slúžiť ľuďom, ktorí pracovali v iných oboroch a tiež zrejme viedli k vzniku triedneho systému a k vzniku bohatých a mocných rodov.
Mimochodom, jednou z vecí na ktorú vtedy mali Egypťania prostriedky a čas, bolo písanie, maľovanie alebo sochárstvo. A pretože mali záľubu v bohato zdobených hrobkách nechali nám tak hromadu informácií o svojej histórii, politike i o každodennom živote. A tiež samozrejme o mačkách. Veľa malieb v hrobkách znázorňuje ľudí s ich domácimi mazlíčkami, hlavne so psami a mačkami. Mačky boli zánázorňované ako realisticky tak satiricky. Maľby zachytávajú mačky krčiace sa alebo sediace za stoličkami, mačky pochutnávajúce si na rybe alebo mačky so svojím pánom na love a s husou vo svojich pazúroch. Zachovala sa tiež rada mačacích sôch. Vždy ide o uhladené, upravené a dobre kŕmené mačky, často ozdobené prepracovanými šperkami ako napríklad nosnými krúžkami, náušnicami, límcami alebo hrudnými plátmi.
Zdomácnenie mačiek
Odhaduje sa, že prvé zdomácnenie mačiek (a tiež ďalších zvierat) spadá do doby pred 8000 rokmi. V tej dobe sa pastieri dobytka, zberači rastlín a sezónni pestovatelia začali usadzovať a stávali sa z nich poľnohospodári. Mačka sa stala zvieraťom farmárov, zatiaľ čo pes bol zviera ktoré bolo viac spojené s lovcami. Preto je aj vzťah človeka a psa starší - človek bol najprv lovec a až potom začal obrábať pôdu.
Napriek tomu, že k domestifikácii došlo súčasne aj v iných častiach sveta (v Ázii), za kolísku chovu mačiek je dnes považovaný Egypt okolo roku 4000 pr. n. l. Domáca mačka pochádzala z mačky plavej, Felis silvestris lybica, ktorá žila práve v tamojších polopúštnych oblastiach. Bola väčšia než dnešné domáce mačky, srsť mala hrdzavo-hnedú, šedo-hnedú alebo pieskovo žltú a pruhovanú.
Presný pôvod mačiek Egypťanov nie je známy a ani ich pomenovanie "miu" neposkytuje žiadnu stopu. Dnes sa predpokladá, že pôvodným domovom vtedajších mačiek bol blízky východ, neexistuje žiadny dôkazm že by prišli odinakiaľ. Napriek tomu je možné stretnúť sa s názormi, že môžu pochádzať aj z Núbie, prípadne že sú potomkami druhu Felis silvestris ornata a boli prinesené okolo roku 2000 pr. n. l. z Perzie. Zdá sa, že Egyťania mačky nijako úmyselne nešľachtili.
Mačky ktoré sa dostali do dedín si tam začali nachádzať hlodavcov a ich priateľstvo s človekom mohlo začať. Naviac dostávali zvyšky jedla, aby sa k ľuďom vracali. Diodorus Sicilus, rímsky cestovateľ, ktorý v rokoch 60 až 57 pr. n. l. navštívil Egypt napísal že mačky dostávali mlieko a chlieb alebo nakrájané ryby.
Mačky pôvodne žili vonku a pre ľudé boli len užitočnými služobníkmi, ale postupom času sa z nich stali spoločníci, ktoré zdieľali s ľuďmi ich domovy. Nové kráľovstvo, ktoré začalo okolo roku 1500 pr. n. l. bolo dobou veľkého bohatstva. Domáce mačky sa stali bežnými mazlíčkami v rade domácností, ktoré si ich v tej dobe mohli dovoliť. Pre mačky, obzvlášť niektoré, to boli zlaté časy.
Mačky sa obecne dokážu adaptovať v rôznych situáciách. Našli si jedlo v blízkosti ľudskýcm domovov a fariem, rovnakok sa im páčila náklonnosť človečích kamarátov. Ale aj ľudia ovplyvnili zasa mačky - bolo to jednak zmenou ich jedálníčka a potom šľachtiteľstvom. Zdomácnenie skutočne mačky zmenilo, a to hlavne stavbu ich kostry.
Mačky a bohyne
Zvierata sami neboli v Egypte nikdy považované za božstvá, často ale boli pokladané za vtelenia bohov a v prípade bohyne Bastet túto úlohu hrali mačky. Pre obyčajných ľudí bol tento rozdiel (bohovia a ich vtelenia) ťažko pochopiteľný, takže uctievanie mačiek sa medzi ľuďmi veľmi rozšírilo. Príkladom môže byť bronzová socha egyptského kňaza, ktorý kľačí pred veľmi veľkou mačkou ozdobenou hromadou šperkou. Archeológovia našli aj veľa amuletov z bronzu, slonoviny, terakoty a ďalších materiálov, buď v tvare mačky alebo s jej obrazom.
S mačkami boli spájané hlavne dve bohyne: Sekhmet (pozn. Egyptica - Sachmet) a Bastet, mačacie bohyne (niekedy aj Bast alebo Pašt). Obe boli niekedy považované za dvojčatá a niektoré ranné maľby zobrazujú aj Bastet s levou hlavou aj keď neskôr má už vždy hlavu mačaciu. Obe bohyne boli spájané so slnkom: Sekhmet bola divokejšia z dvojčat a reprezentovala silný a ničivý žiar púštneho slnka, zatiaľ čo Bastet skôr životodarnú silu slnečného tepla. I keď je pravdou, že na rôznych miestach a v roznej dobe boli Bastet a Sekhmet zameniteľné.
Bastet ako slnečná bohyňa bola tiež uctievaná ako bohyňa plodnosti, materstva a krásy. Ďalej sa s ňou môžeme stretnúť aj ako s ochrankyňou mačiek a tých ktorí sa o mačky starali.
Je treba dodať, že na roznych miestach a v rôznej dobe boli mačky symbolom zrejme aj ďalších bohov a vo veľkých počtoch boli chované v chrámoch.Božstvo s podobou mačky - Bastet
Samotná Bastet je obvykle zobrazovaná ako žena s mačacou hlavou, vrátane dlhých a špicatých uší. Oblečená býva v dlhých priliehavých šatách a často nesie košík, niekedy aj s mačiatkami, ďalej aegis (malý štít, niekedy s levou hlavou) a sistrum, čo je druh hrkálky slúžiaci ako hudobný nástroj, u Bastet na sebe máva vyrezávané obrazy mačiek. Okolo bohyne obvykle poskakujú mačiatka.
Kult bohyne Bastet a s ním spojené uctievanie mačiek dosiahlo vrcholu okolo roku 959 pr. n. l. Hlavným chrámom a centrom uctievania Bastet bolo mesto Bubastis v delte Nílu. Grécky historik Herodotos bavštívil Bubastis a chrám Bastet okolo roku 450 pr. n. l. Živo popisuje každoročný sviatok, ktorý sa v meste konal. Vykopávky v meste Bubastis (dnes známe pod názvom Tell Bastra) blízko moderného priemyslového mesta Zagazig Herodotov popis miesta potvrdzujú.
Samotný chrám bol vytesaný z červenej žuly s priestranstvom uprostred. Toto posvätné miesto obklopovali steny s vytesanými postavami, rástol tam lesík z mohutných stromov a uprostred stála socha bohyne Bastet. V chráme žili posvätné mačky a rituálom bolo ich kŕmenie. Miesto kde chrám stával je známe, ale hlavná budova bola zničená, zrejme pri zemetrasené alebo pri cudzej invázii.
O rituáloch v chráme sa toho veľa nevie, ale Herodotos podrobne popísal aspoň spomínaný sviatok ako najdôležitejšie a najslávnejšie posvätné zhromaždenie ľudí v Egypte. Tisíce pútikov sa schádzali do mesta Bubastis, veľa z nich loďou po Níle. Podľa Herodota sa sviatku zúčastnilo až 700 tisíc ľudí, pravdou ale je, že veci často pre efekt zveličoval. Po ceste a po príjazde slávnili pútnici udalosť hudbou, spevom, tancom a pítím množstva vína.
Egypťania a mačky
Vzťah Egypťanov k mačkám bol jedinečný. Dobytok, ovce a hydina boli užitočné na kožu, vlnu alebo na mäso. Opice boli chované pre pobavenie, aj keď paviáni slúžili na trhoviskách tiež namiesto strážnych psov. Mačka mala na rozdiel od nich slobodu, mohla prísť a odísť kedy sa jej zachcelo. Je ale zaujímavé, že mačky v Egypte pravdepodobne nemali svoje mená, používalo sa zrejme len všeobecné "miu".
Pretože sa jednalo o posvätné zviera bola aj smrť mačky vážnou udalosťou. Keď v rodine uhynula mačka jejj majitelia si ako vyjadrenie smútku oholili obočie a telo mačky odniesli k balzamovačovi. V okolí Nílu boli nájdené celé cintoríny pre mačky a mumifikované mačka sa tiež často objavujú v hrobkách. Je ale treba dodať, že neboli jediné ktorým sa dostávalo tejto cti, nachádzajú sa aj múmie ďalších zvierat, hlavne vtákov, psov, paviánov a krokodílov. Ale zdá sa, že mačky si našli v srdciach ľudí svoje zvláštne miesto.
Egypťania brali spojenie mačiek s bohyňou tak vážne, že za zabitie mačky bol vinník potrestaný smrtí, najčastejšie ukameňovaním. Rímsky vojak, ktorý zabil mačku bol napríklad okamžite zlynčovaný urazenými miestnymi obyvateľmi. Tiež ublíženie mačke znamenalo ťažké telesné tresty ako bolo oďťatie prstov alebo celej ruky.
Okolité národy uctievanie mačiek v Egypte zaznamenali a Peržania ho tiež údajne dokázali využiť vo svoj prospech. Hovorí sa, že keď obliehalijednú egyptskú pevnosť, nariadil perzský kráľ svojím vojakm hádzať na hradby živé mačky. Ohromení Egypťania nakoniec dovolili obsadenie mesta nájazdníkmi než aby riskovali zranenie posvätných zvierat.Božstvo s podobou mačky - Bastet
Na koniec : z Egypta pochádza tiež legenda o tom, že mačka má 9 životov.
PS:JA mačičky moooc ľubim...=)

Doba, v ktorej žil mladý kráľ

25. května 2008 v 14:28 | Bastet-ka |  Tutanchamón
Málo známy vladár...Kým archeológovia neodkryli a neurčili Tuanchamonou hrobku,vedelo sa o tomto panovníkovi iba málo.Carter sa vlastne rozhodol hľadať hrobku mladého kráľa iba na základe niekoľkých roztúsených zmienok v iných hrobkách Z Údolia kráľov...
-Pozoruhodná drevená figúrka potiahnutá zlatou fóliou a s vloženými sklenenými očami.Figúrka znázorňuje tutanchamona ako lovca.
Vláda tutanchamóna
Tutanchamon žil približne pred 3000 rokmi.Bol pravdepodobne synom faraóna Achnatona, ktorý vládol v egypte v rokoch 1352 až 1336 pred N.l. 1.Achnaton sa spomína najviac v súvislosti s radikálnou náboženskou reformou, ktorou sa oficialna viera v mnohých bohov zmenila na vieru v jedno božstvo- v slnečného boha Atona.Ked Achnaton zomrel, na krátky čas zasadol na trón tajomný vladár Smenechkare a po ňom sa stal faraónom mladulinký Tutanchamon.
Tutanchamón nastúpil na trón asi 9 ročný a vládol približne 10 rokov (1336-1327). Hoci sa o jeho vláde nezachovalo veľa historických dokladov, predpokladá sa ,že počas nej sa v egypte vrátili k tradičnému mnohobožstvu.Za jeho vlády egyptská ríša prosperovala a bola mocensky na vrchole.O bohatstve Egypta v časoch jeho smrti vypovedá aj nádhera pokladov v jeho hrobke.
Zdroj:By Bastetka-Moja kniha Tutanchamón foto-internet
NEKOPíROVAT CLANKY SAMA SOM ICH RUCNE NAPISALA A AK TO CHCETE DAT NA SVOJ BLOG TAK PROSIM UVEDTE ZDROJ A NAPISTE MI NA EMAIL Biancavast@atlas.sk

Nefertiti

24. května 2008 v 18:47 | bastet-ka |  Vládci Egypta

Nefertity

Nefertiti, celým menom Nefernefruaton Nefertiti, bola kráľovná a manželka faraóna Achnatona. Jej meno sa stalo synonymom krásy. Dnes je známa hlavne vďaka krásnej tvári a neobyčajne jemným rysom, ktoré kontrastovali s rysmi jej manžela, kráľa Achnatona.
Obrázok:Nefertiti bust (front).jpg

Pôvod a rodinný život

Pramene udávajúce Nefertitin pôvod sa rozchádzajú. Najuznávanejšia verzia je, že Nefertiti je dcéra kráľovského pisára Aje.
Nefertiti mala s Achnatonom len dcéry. V Tébach sa jej pravdepodobne narodili tri dcéry: Meritaton, Meketaton a Anchesenpaaton, ktorá neskôr bola manželkou faraóna Tutanchamona. Asi v piatom roku vlády kráľa Achnatona sa hlavné mesto egyptskej ríše presunulo z Téb do novo postaveného Achetatonu (Atonov obzor) a kráľovský dvor sa samozrejme presunul takisto. V Achetatone sa im narodili ešte asi tri dcéry: Neferneferuaton, Neferneferure a Setepenre, nie je však vylúčené, že niektoré z nich zomreli vo veľmi mladom veku. Po narodení šiestej dcéry začal význam kráľovnej Nefertiti klesať. Naopak mierne vzrástol vplyv Achnatonovej vedľajšej manželky Kije a akékoľvek správy o Nefertiti miznú.
Dve z dcér Achnatona a Nefertiti Dve z dcér Achnatona a Nefertiti

Kráľovská manželka

Nefertitin podiel na vláde nie je úplne jasný. V diplomatickej korespondencii chýbajú o Nefertiti akékoľvek zmienky, naopak sa v nej hovorí o Achnatonovej matke, kráľovnej Teji, ktorá mala na Achnatona pravdepodobne veľký vplyv. Po presťahovaní do Achetatonu sa na reliéfoch častejšie objavovala najstaršia dcéra Nefertiti Meritaton. V dvanástom roku vlády Achnatona je kráľovská rodina posledný raz zobrazovaná spolu. Krátko potom zomrela druhorodená princezná Maketaton a vzápätí zmizli z reliéfnej výzdoby aj Teje a tri najmladšie dcéry. Od pätnásteho roku vlády kráľa Achnatona princeznú Meritaton spodobňovali v sprievode ďalšej postavy, Smenchkarea.

Tajomný klenot Nílu

Mladá žena s labuťou šijou a ušľachtilými črtami zatriasla súčastným archeologickým svetom, tak ako pred tisíckami rokov celým Egyptom. Nefertiti bola viac než len manželkou faraóna - mala významnú politickú moc a pre svoje vladárske rozhodnutia si získala mnoho nepriateľov. O jej pôvode nie je známe nič. Keď ju vydali za faraóna Achnatona, nemala viac ako 12 rokov, a neskôr sa vraj stala nevlastnou matkou slávneho Tutanchamóna. O jej kráse kolovali legendy a staroegyptský sochár Thutmose ju zvečnil na známej buste, ktorá je od roku 1922 vystavená v berlínskom Egyptskom múzeu.
V roku 1898 objavil francúzsky egyptológ Victor Loret v hrobke starovekého kráľovského pohrebiska v Luxore dvanásť rakiev s múmiami faraónov. Už vtedy poznamenal, že medzi nimi môže byť aj krásna Nefertiti, kráľovná Egypta z neskorej 18. dynastie. Trom anonymným múmiám ležiacim na podlahe v očnej miestnosti nevenoval veľkú pozornosť a vyhli sa aj záujmu vykrádačov hrobiek. Až pred dvoma rokmi zaujali tieto znetvorené múmie britkú archeologičku Joann Fletcher. Ako špecialistka na staroegyptské úpravy vlasov objavila v Káhirskom múzeu zabudnutú núbijskú parochňu, ktorú nosila Nefertiti a členovia jej rodiny. Túto parochňu našli práve v blízkosti troch neidentifikovaných múmií v hrobke s ozvačením KV35. Bola presvedčená, že naďabila na veľký objav. Vedci zrontgenovali telá a vytvorili virtuálne portréty všetkých troch múmií. Identitu približne 12-ročného chlapca neurčili, staršia žena by mohla byť Achnatonovou matkou a o tretej múmii, ktorej vek odhadli na 19 až 30 rokov, sa začalo hovoriť ako o Nefertiti. ,,Toto nie je jej pôvodná hrobka,  vysvetľuje Dr. Fletcher. ,, Do postrannej komory ju asi pred 300 rokov po smrti ukryli vplyvný kňazi a správcovia hrobiek, ktorí si neželali, aby ju niekto identifikoval. Zohavením a odstránením mena jej chceli znemožniť posmrtný život.
Nenávisť Egypťanov si kráska vyslúžila pre nekompromisné náboženské a politické reformy, o ktoré sa pričinila spolu s manželom počas 17-ročného revolučného vládnutia. Keď sa Achnatonov následník vrátil k starým tradíciám, rozhorčení kňazi zničili obrazy Achnatona i Nefertiti a vymazali ich mená zo všetkých záznamov. ,, Ústa múmie niekto rozsekol sekerou alebo mačetou a pravú pažu zlomyseľne oddelil od tela. vraví Dr. Fletcher.


,,Ležala v prachu vedľa múmie ohnutá, akoby zvierala dávno stratené žezlo. Dôkazov vedúcich k osobnosti Nefertiti bolo viacej. Múmia mala oholenú hlavu a dvakrát prepichnutý ľavý ušný lalok, čo bol neobvyklý módny úkaz, typický práve pre Nefertiti a jednu z jej dcér. Na čele mala jasnú priehlbeň vytvorenú tesnou páskou, ktorá sa nosila nad obočím ako symbol kráľovského postavenia. Aj spôsob balzamovania zodpovedal dobe, v ktorej Nefertiti žila. Nik nemôže s istotou určiť, či v hrobke KV35 leží skutočne múmia slávnej kráľovnej Nefertiti. Odobranie vzoriek DNA na porovnávanie egyptské úrady zatiaľ nepovolili a dokonca vyhlásili, že Joann Fletcher zavádza celý svet. Nájdená múmia vraj môže pokojne patriť aj mužovi. Britská archeologička však verí, že našla pozostatky ženy, ktorej história prisúdila titul:
,,klenot Nílu.
BASTET-KA

Býk-symbol sily

6. dubna 2008 v 18:15 | Bastet-ka |  Posvätné zvieratá
Býk
Posvätné zviera, uctievané pod rôznymi menami od najstarších dôb v celom Egypte. Bol pokladaný za symbol alebo stelesnenie sily a plodnosti. Jeho kult mal v rôznych mestách celkom zhodné rysy a patril k najhonosnejším, akých sa kedy zvieraťu dostalo. V egyptských textoch sa s ním stretávame často v prekvapujúcich súvislostiach; kráľ je nazývaný napríklad "Mocným býkom", mesiac "Býka medzi hviezdami" apod. V metaforickej reči Egypťanov znamenal býk zhruba to čo vo všednej reči "veliteľ", "vládca", "ten, kto poručí".

Káhira-Cairo

6. dubna 2008 v 18:01 | Bastet-ka |  Mestá Egypta
Káhira (po arabsky: القاهرة; prepis: al-Káhira; po anglicky: Cairo)
Na severnom pobreží Afriky, južne od delty rieky Níl, ktorá sa vlieva do Stredozemného mora, leží Káhira, hlavné mesto Egypta. V tejto najväčšej metropole afrického kontinentu a arabského sveta žije 17 miliónov ľudí (údajne je ich vraj podstatne viac) a 4 milióny do mesta dochádzajú denne najmä kôli práci. Arabi túto metropolu s pýchou nazývajú "Matka všetkých miest". Oficiálne republikové zriadenie v Egypte je Autoritativná prezidentská republika a jej prezident je Mohammed Hosni Mubarak (od 1981). Čo sa týka náboženstva - islam asi 90%, kresťania asi 7%. Úradný jazyk je arabčina. V Egypte sa platí Egyptskými librami a piastrami. 1 EL = 100 piastrov.

Už dávno pred založením Káhiry tu bola rímska pevnosť Babylon. V roku 640 n. l. založil arabský vojvodca Amr-ibn-Elass osadu El Fustat, na mieste kde je dnes staré mesto Káhiry. Dnešné meno El-Qahira dostalo mesto už v roku 969 n. l. a znamená "Neporaziteľná".

Dopravný hluk mimoriadne zapôsobí na nového návštevníka, lebo tu platí hlavné pravidlo "Kto najviac trúbi, ten ma prednosť v jazde". Vyznať sa v Káhire v tomto obrovskom labyrinte s kopcom uličiek, ulíc a mostov nie je jednoduché a ozaj najlepšou radou pre prvé zorientovanie sa je - prenajať si auto so šoférom, alebo absolvovať organizovanú prehliadku pozoruhodností a ušetriť si tým veľa drahocenného času a nervov. Hľadať na vlastnú pesť a dokonca s autom, za doslova šialenej premávky aut a prebehujúcich chodcov medzi nimi, v ktorej platí pravo silnejšieho, je naozaj riskantné a vyžaduje inú mentalitu. Keď človek zablúdi (čo sa môže veľmi rýchlo prihodiť), tak strávi deň v rozpálenom aute a nič neuvidí. Preto je na presuny v Káhire je najlepšie využiť metro, ktorým sa cestuje rýchlo a čisto. Aj mikrobusy poskytujú v Káhire pohodlnú a spoľahlivú dopravu. Romantické felukky, križujúce vody Nílu, sú praktické a malebné umožnia Vám oveľa pružnejší časový plán pre návštevu údolia kraľov z Luxoru alebo riečnych ostrovov z Asuánu.

Na ostrove Gezira, v pekne zelenom a kľudnom parku, je 187 m vysoká výhliadková veža "Kairo-tower", odkiaľ sa s mapou Káhiry v ruke dá dobre zorientovať a oboznámiť s mestom pre ďalšie obhliadky.

Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Ďalej mešita Muhammeda Aliho známa aj ako Alabastrová mešita, ktorá sa nachádza na Citadele Káhiry a bola dokončená v roku 1857. Študenti z celého islamského sveta študujú v Azharmovej mešite a Moslimskej univerzite Al-Azhar založenej v roku
988 n. l.

Na východe mesta sa nachádza v islamskom svete jedinečné tzv. "Mesto mŕtvych", v ktorom kedysi postavili Sultáni a Mamelukovia nádherné mauzólea, hrobky s mešitami a obytné domy pre návštevníkov. V dvadsiatich rokoch minulého storočia začali tu ilegálne bývať chudáci, dnes tu žije vyše 250.000 ľudí a nie najhoršie.
Islamská Káhira, nie viac islamská ako zvyšok mesta, je stará stredoveká štvrť, kde si pripadáte, ako keď sa presuniete časom späť o 7 storočí. Je to najhustejšie obývané mesto v Egypte a možno aj na Strednom východe. Všade vidíte mešity a kostoly, vo vzduchu je cítiť zmes prenikavých pachov a vôní kvetov, korenia a zvierat. Najznámejším miestom tejto častí je Citadela, stredoveká pevnosť stará viac ako 700 rokov. Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o niekoľko storočí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete, ktoré bolo osídlené kresťanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov a koptských kresťanov, ktorí tu žijú.
V časoch faraónov bol východný breh Nílu určený pre živých a západný breh pre mŕtvych. Dnes je západný breh Nílu modernou časťou egyptského hlavného mesta, ku ktorej patrí univerzita, predmestie Zamalek a obytná štvrť Dokki. Na okraji mesta krajina náhle mení ráz a začína tzv. egyptský vidiek s datľovými palmami, kanálmi, hlinenými obydliami a bujnými zelenými poliami. Známe turistické a zimné stredisko Helwan sa nachádza 30 km od Káhiry. V blízko položenom meste Sakkara sa nachádza pyramída kráľa Džosera, ktorá je ešte staršia ako pyramídy z Gíze. V meste Nekropolis (mesto mŕtvych) sa nachádzajú mimoriadne zaujímavé kamenné reliéfy. V ponuke sú výlety na somároch z Gizy do Sakkary. Asi 50 km ďalej na juh sa nachádza soľné jazero Al Faiyoum. Napriek všetkým problémom, ktoré sú v tomto obrovskom meste, vyplatí sa Káhiru navštíviť, lebo vraj kto toto mesto nespozná - ten nemôže Egypt pochopiť.

Egyptské archeologické múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti. Jeho hrob sa nachádza na cestnom mieste pred múzeom. Vystavených je tu vyše 40.000 exponátov (zo stotisíc), ktoré obhliadnuť za niekoľko normálnych návštev múzea je doslova nemožné. Vrcholom zbierky je bez pochyby výstava faraóna Tut-anch-Amona s masívnou faraónovou zlatou maskou a ďalšími vzácnymi a peknými kusmi z hrobu objavenom v Údolí kráľov pri Luxore v roku 1922.

Na vyvýšenine Káhiry je Gíza, na juhozápadnom okraji mesta, kde začína púšť sa nachádzajú najznámejšie znaky Egypta - sfinga a pyramídy troch faraónov Cheopsa, Chefréna a Mykerina. Majestátna Veľká sfinga (lev s ľudskou hlavou, okrem nosa - je v múzeu v Londýne). Je 73.5 metrov dlha a 20 m vysoká, je vytesaná z jednej obrovskej skaly. Aj keď sa pozorovateľovi zdá Chefrénová pyramída (pôvodne 143.5 m vysoká) ako najvyššia, tak to len preto, lebo leží na prirodzenej vyvýšenine. Najmohutnejšou je okolo 4.570 rokov stará Cheopsová pyramída s pôvodnou výškou 146.6 metrov (dnes 138.7 m), ktorá bola až do roku 1880 najvyššou stavbou na svete. Je to jediný zo zachovalých siedmych divov antického sveta a voľakedy bola ešte aj cela obložená vyleštenými vápencovými a granitovými platňami, ktoré však v stredoveku použili na rôzne stavby v meste. Jedine na vrchole Chefrénovej pyramídy sa uchovala mala časť tohoto obloženia. Tretia je najmenšia pyramída faraóna Mykerina (66.5 m) a pri nich je ešte niekoľko malých tzv. pyramíd kráľovien.

Cheopsova pyramída sa nachádza 10 km na juhozápad od Káhiry na vonkajšom okraji predmestia Gízy. Možno sa tam dostať taxíkom alebo autobusmi, ktoré odchádzajú z káhirského námestia Táhrir. Turisti sa môžu na púšť dopraviť aj na ťavách alebo na koňoch. Početný prepravcovia ponúkajú výletné plavby po Níle a väčšine z lodí premáva medzi mestami Luxor a Asuán. Niektoré plavby obsahujú výlety do miest Abydos a Denderha. Plavba Luxor/Asuán trvá päť dní, rovnaká plavba s výletmi do miest Abydos a Denderha trvá sedem dní.

Pyramídy boli postavené s mimoriadnou pracovnou silou. Tieto stavebné výkony privádzali ľudí do úžasu už od tých čias kedy pyramídy postavili. Najväčšia pyramída na svete Cheopsová pyramída: Výska je 146.6 metrov, dĺžka jednej strany je niečo cez 230 metrov a základňa zaberá plochu 55.000 m2. Uhol pyramídy je skoro 52° a je maximálne ideálny. Stavba pozostáva z 210 radov vápencových blokov uložených nad sebou, pri priemernej veľkosti jedného bloku 127x127x71 cm a váhe 2.5 tony. Takýchto blokov použili vraj 2 milióny tristotisíc kusov a k tomu prišlo ešte dvestotisíc obkladacích platní. Podľa gréckeho historika Herodota vraj pracovalo, na Cheopsovej pyramíde, 100.000 robotníkov po dobu 20 rokov. To znamená, že museli umiestniť na svoje miesto jeden kamenný blok za necelé dve minúty a to od rana do večera, počas celého pracovného dňa dvadsať rokov. To znamenalo 285 blokov denne vytesať, opracovať, transportovať k miestu stavby a potom zdvihnúť do stále väčšej výšky. Nakoniec presne umiestniť a prispôsobiť jeden blok vedľa druhého a to bez dier. A naviac k tomu zabudovať všetky komory, chodby a vetracie šachty (v priereze len 20x20 cm, ale až cez 60 m dlhé). To bol aj pre dnešnú dobu neuveriteľný technický, logistický a organizačný výkon, keď si uvedomíme, že vtedy nepoznali ešte kladkostroj a dokonca ani koleso! Tú mohutnosť pochopí človek, až keď stojí pod týmto ozaj jedným z divov sveta a ten dojem prekoná všetky jeho očakávania. Veľa skutočností okolo pyramíd nie je do dnes vysvetlených a možno sa dočkáme v blízkej budúcnosti ešte rôznych prekvapení.

Crám kráľovnej Hatšepsut

6. dubna 2008 v 17:51 | Bastet-ka |  Chrámy

Chrám kráľovnej Hatšepsut

Dér El-Bahrí
Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut s vyvýšenou, no napriek tomu revolučnou koncepciou, nemá v Egypte obdobu. Terasovitá budova navrhnutá architektom Senenmutom sa majestátne zdvíha uprostred prírodného skalného amfiteátra. Hatšepsut- kráľovná 18. dynastie, stavebníčka chrámu v Dér el- Bahrí. Bola vládnucou kráľovnou, titulovala sa oficiálne ako "kráľ," dávala sa zobrazovať s panovníckou "božskou bradou." Na trón nastúpila po kráľovi Thutmosem II., ale nevedno za akých okolností. Bola jeho manželkou (a zároveň sestrou), vlády sa ujala preto lebo s ním nemala mužského potomka. S pomocou kňaza boha Amona dokázala, že jej skutočným otcom je sám najvyšší boh Amon, ktorý ju splodil v podobe Thutmoseho I. s jej kráľovou matkou Ilahmose. Mladý Thutmose si však zadovážil rovnako silný argument. Spor sa skončil nakoniec tým, že on ju uznal počas svojej neplnoletosti ako svoju regentku, ona jeho za svojho spoluvládcu. Tento stav sa pretiahol na 22 rokov, čiže do jej smrti. Hatšepsutinu hrobku objavil na sklonku 19. stor. americký archeológ Th. M. Davis v údolí kráľov. Má zo všetkých hrobiek najdlhšiu vstupnú halu (vyše 200m) a je zo všetkých najhlbšia (bezmála 100m). Vylúpili ju síce už v staroveku, ale našiel sa v nej jej sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmoseho.

čo sú kanopy

6. dubna 2008 v 17:46 | Bastet-ka |  Kanopy
Kanopy alebo kanopské vázy boli pohrebné nádoby, do ktorých sa v starovekom Egypte ukladali vnútornosti mŕtvych po mumifikácii. Vyrábali sa z rozličných materiálov vrátane alabastru, vápenca, keramiky, dreva a bronzu. Každý zo štyroch dôležitých orgánov mal vlastnú nádobu zasvätenú inému bohovi, ochrancovi jedného z orgánov. Títo štyria strážcovia, synovia boha Hora, boli zobrazovaní na kanopách alebo mali vázy úzavery v podobe ich hláv. Zriedkavejšie boli vrchnáky kanôp vymodelované do podoby boha Anupa.
Obrázok:Krukkerberlin.jpg
Štyria bohovia kanopických nádob boli zároveň i bohmi štyroch svetových strán. Podľa toho sa vpisovali ich mená do jednotlivých rohov pohrebnej komory. Pôvodne sídlili na oblohe, v súhvezdí Býčie stehno boha Sutecha (dnes Veľká medvedica), alebo v Duate, kde slúžili bohyni-požieračke Ammit. Ich mená sú:
  • Amset (Imset) - boh s ľudskou tvárou, ochranca pečene a boh južnej svetovej strany
  • Hapi - boh s hlavou paviána (pôvodne s ľudskou hlavou), ochranca pľúc a boh severnej svetovej strany
  • Duamutef - boh s hlavou šakala, ochranca žalúdka a boh východnej svetovej strany
  • Kebehsenuf - boh s hlavou sokola, ochranca čriev a boh západnej svetovej strany
Z orgánov ponechávali v tele Egypťania iba srdce, o ktorom verili, že v ňom sídli duša. Mozog, na druhej strane, nebol považovaný za dôležitý, jedine ak pre tvorbu hlienu, preto bol odstraňovaný cez nosné dierky.
Kanopické vázy boli uložené v hrobke vedľa sarkofágu, aby sa tak zachovala celistvosť telesnej schránky mŕtveho - Egypťania verili, že ich mŕtvy bude potrebovať na druhom svete. Telesné orgány boli vyberané z brušnej dutiny, aby sa tým zabránilo hnilobnému procesu.


Kam dál