Březen 2008

Amonov Chrám

26. března 2008 v 22:02 | Bastet-ka |  Chrámy
Hlavným strediskom Amonovho kultu bol "veľký chrám" v dnešnom Karnaku, ktorý tvoril vlastne celé Mesto bohov ( Diospolis, ako nazývali antický autori Veset čiže Théby). Dnes je z prevažnej časti v troskách, avšak to, čo z neho navzdory ničivej sile vekov stojí, dáva za pravdu J. F. Champollionovi. Prvé stavby v tomto chráme vznikli za strednej ríše a posledné za Ptolemaiovcov, čiže jeho budovanie (a ničenie a opätovné budovanie) trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli Králi Thutmose I. a II., Hatšepsovet, Amenhotep III. a Haremheb z 18. dynastie, ďalej Setchi I. a Ramesse II. z 19. dynastie, Ramesse III. a VI. z 20. dynastie a niektorí králi z Neskorej doby. O stavbách týchto i ďalších kráľov sa hovorí v príslušných heslách.
Obrázok:Amun.svg- amon
Ohradný múr Amonovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor o rozmeroch asi 650 krát 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severo-južná vyše 400 metrov. Je v ňom 10 pylónov, v jeho Veľkej stĺpovej dvorane stojí 134 kolosálnych stĺpov, z ktorých prostredných dvanásť dosahuje výšku 23 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng, bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna umelecky vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodného zafarbenia. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Muty a na severovýchode chrám boha Monceva. Pôvodne bol k nemu pridružený aj veľkolepí chrám v dnešnom Luksore, s ktorým ho spájala vyše dvaapólkilometrová cesta lemovaná sfingami. Nijaký opis a nijaká snímka neumožňuje utvoriť si o tomto chráme náležitú predstavu. Každý iný chrám v Egypte, Vrátane Horovho chrámu v Edfú alebo Hathorinho chrámu v Dendere, vyzerá ako v porovnaní s ním ako dedinský kostolík vedľa katedrály.
Okrem tohto hlavného chrámu mal Amon radu ďalších chrámov a svätýň v celom Egypte. Najvýznamnejšie z nich boli v starom hlavnom meste Mennofere a hlavnom meste 21. a 23. dynastie Džaanete, ďalšie pri dnešných mestách Mínji, Hibbe, v oáze Chárga, iné za hranicami vlastného Egypta. V Núbii to bol slávny chrám v Abú Simbele, ďalej v Kalábši, Derre, Solebe, Kave, pri Napate a na iných miestach až po Úm Alí. Amonov kult prekvital v týchto krajoch aj po úpadku Vesetu a núbijský panovníci, z ktorých pochádzali králi 25. dynastie, sa mu tak oddávali, že starší egyptológovia ich považovali za potomkov "kňazských kráľov" vyhnaných z Vesetu. Amona uctievali v rozličných chrámoch pod rozličnými menami či označeniami: v Luksore napríklad ako Amenapeta, v oáze Chárga ako Amenhibeta a pod. Biblický Židia ho volali jeho egyptským menom, Babylončania Aman, Kopti Amun, Gréci Ammón.

Oko hóra

26. března 2008 v 20:42 | Bastet-ka |  Amulety
Oko Hóra - Hór bol synom bohov Usíra a Isis. Usír bol svojím bratom zavraždený. Hór ho napadol, aby pomstil otca, ale v boji prišiel o oko. V starovekom Egypte bolo oko symbolom duše, a Hór by bez neho nemal prístup do ríše posmrtného života. Thót - boh usmierenia, vrátil Hórovi oko vo forme amuletu. Je symbolom "všetkovidiaceho" alebo "tretieho" oka. Symbolizuje predpovedavosť, múdrosť a neustálu pohotovosť nabytú pozorovaním sveta. Neustále pripomína prítomnosť bohov, ktorí vidia všetko a všade. Vo forme amuletu chráni nositeľov pred zlým pohľadom ako bohov, tak aj ľudí. (Podľa povery môže "zlý pohľad" zkomplikovať ďalší osud človeka.)

Anch

26. března 2008 v 15:59 | Bastet-ka |  Amulety
Anch - zvláštny tvar s ochrannými starovekými hieroglyfmy v sebe ukrýva významnú duchovnú symboliku z doby dávneho Egypta. Má vplyv na ľudský organizmus, pomáha doplňovať vnútornú energiu, ktorú človek dostáva z vesmíru, planét a hviezd, energiu zdedenú po predkoch a energiu získanú dýchaním, z potravy, zo žiarenia živých bytostí, rastlín, kameňov či krystalov. V nepriaznivých podmienkach dochádza ku snižovaniu tejto vnútornej energie, človek pociťuje únavu, vyčerpanosť, bolesť. Práve tento egyptský kríž pomáha načerpávať novú vnútornú liečivú energiu a odstraňuje tieto problémy. Ako symbol harmónie a ochrany priťahuje energiu, ochraňuje človeka pred zlými silami a energiami, pomáha odstraňovať negatívne žiarenia.

Kniha mŕtvych

26. března 2008 v 15:55 | Bastet-ka |  Kniha mrtvych
Názvom Kniha mŕtvych sa bežne označuje súbor staroegyptských pohrebných textov známych aj ako Kapitoly pre vychádzanie do dňa. Meno Kniha mŕtvych vymyslel nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius, ktorý vydal výber z jej textov roku 1842.
Obrázok:Egypt dauingevekten.jpg
Najstaršia známa verzia Knihy mŕtvych pochádza zo 16. storočia pred n.l., z obdobia panovania 18. dynastie (Nová ríša). Z časti sa skladá z predošlých zozbieraných náboženských textov - Textov pyramíd (približne 2600-2300 pred n.l.) a Textov rakiev (2000 pred n.l.) - ktoré boli postupne nahradené Knihou mŕtvych. Kniha mŕtvych patriaca pisárovi Animu, tzv. Aniho papyrus, bola pôvodne 28 m dlhá a bola rozdelená na 37 listov s príslušnými kapitolami a tematickým rozdelením.
Text Knihy bol často prispôsobený zosnulej osobe, takže žiadne dve Knihy mŕtvych vlastne nie sú totožné. Aj tak je možné rozdeliť jednotlivé verzie Knihy mŕtvych podľa niektorých spoločných znakov do štyroch hlavných skupín:
  • Heliopolská verzia - pripravovaná kňazským kolégiom z mesta On (Heliopolis, objavuje sa od 5. po 11. dynastiu a na stenách hrobiek približne do roku 200 n.l.)
  • Tébska verzia - písaná kompletne v hieroglyfoch (20.-28. dynastia)
  • hieroglyficko-hieratická verzia - blízka tébskej verzii, ale nemala presne stanovené poradie kapitol (používaná hlavne za 20. dynastie)
  • verzia zo Saitu - presne určené poradie kapitol (používaná po 26. dynastii)

Kapitola 125

Pisár Nebqed predstupuje pred sudcu mŕtvych - Usireva Pisár Nebqed predstupuje pred sudcu mŕtvych - Usireva
Kapitola 125 je pravdepodobne najznámejšou časťou Knihy mŕtvych. Obsahuje popis súdu duší, ktorý vynáša Usire so 42 prísediacimi božstvami.
Duša mŕtveho musí predniesť "vyhlásenie o nevine", ktoré je adresované Usirevovi a má ho presvedčiť o tom, že zosnulý žil sporiadaným životom. Vyhlásenie pozostáva zo série popretých zločinov, ktorých sa mŕtvy za života nedopustil. Ďlaej musí mŕtvy osloviť 42 sudcov podľa mena a poprieť ďalších 42 priestupkov (jeden za každého sudcu). Pokiaľ sa nasledovne preukáže dostatočne spravodlivý, je predvedený pred Usireva, ktorý ho odvedie do kraja blaženosti.
Obsah niektorých popretí viny alebo "negovaného vyznania" (Nikdy som neklamal, nikdy som nelúpil, nikdy som nezabil človeka) viedol podaktorých k domnienke, že kapitola 125 mohla slúžiť ako základ pre biblické Prikázania.

Kliatba faraóna?Alebo náhoda....

25. března 2008 v 19:19 | Bastet-ka |  Tutanchamón

Klitba faraóna?

V čase otvorenia hrobky sa nakopilo niekoľko záhadných zlovestných udalostí,ktoré si tí poverčivejší vysvetlili ako kliatbu či pomstu faraóna.Ved zaklínací nápis na hrobovej komore Tutanchamonovej hrobky skutočne hlásal, že každého jej narušiteľa stihne smrť.Prvou obeťou bol bohatý sponzor vykopávok lord Carnavon, ktorý šesť mesiacov po otvorení hrobky zomrel.Bolo to naozaj zvláštne-dostal ťaažký zápal pľúc,ktorý sa vyvinul po bodnutí infikovaným komárom.Komár ho však popychal práve tam kde mal Tutanchamon jazvu.Ako tajomná zhoda okolností vzbudilo rozruch aj to, že vo chvíli, krd Carnavon v Káhire skonal, v celom meste údajne vypadol prúd.A vraj v tom istom okamihu začal žalostne zavýjať Carnavronov pes vo vzdialenom Londýne a krátko na to padol na zem mŕtvy.Ale chýr o faraonovej pomste sa tým nezastavil.Roznieslo sa,že onedlho po otvorení hrobky zomrelo aj niekoľko dalších osôb, ktoré sa zúčastnili na vykopávkach;boli medzi nimi domáci obyvatelia aj Európania,Príčiny smrti boli rôzne-horúčkovité ochorenia,infarkt,vyčerpanosť.Howard Carter však žil ešte 17 rokov po otvorení hrobky a dožil sa 64 rokov. Bola to pomsta faraóna,a či zhoda nahod?

Nut

25. března 2008 v 19:02 | Bastet-ka |  Bohovia Egypta
Nut alebo Nuit alebo Newet alebo Neuth je podľa onskej kozmogónie jednou z deviatky prvotných božstiev (Enneady) a bohyňou zosobňujúcou nebesá (jej meno znamená v preklade noc). Nutine telo bolo pokryté hviezdami. Nebeské telesá, planéty, mesiac a neskôr i samotné slnko, údajne putovali jej útrobami a rodili sa nadránom v krvi, ktorá robila zore červenými, nanovo. Medzi ďalšie tituly bohyne patria Pokrývačka neba, Tá, ktorá chráni, Pani všetkého a Tá, ktorá vládne tisícim dušiam.
Nut bola považovaná za dcéru boha Šova, sucha, a bohyne Tefnut, vlhkosti (zriedkavejšie za dcéru boha Ré). Jej bratom a manželom bol Geb, zem, s ktorým mala štyri deti - Usireva, Eset, Sutecha a Nebtet. Podľa mýtov pôvodne jestvovala s Gebom v neustálom sexuálnom styku, ale Šov (či Tefnut) ich oddelil. Ak by sa opäť spojila s Gebom, ako verili Egypťania, prinieslo by to svetu, ktorý jestvoval medzi nimi dvoma, skazu.
Pokračovanie-Nut a jej podoba...

Imhotep

25. března 2008 v 18:49 | Bastet-ka |  Lekárstvo
Imhotep alebo Immutef alebo Ii-em-Hotep (doslova "ten, ktorý prichádza v mieri" alebo "vítaný") alebo po grécky Imúthés bol vezír/kancelár faraóna Džosera z 3. dynastie starovekého Egypta, zároveň najvyšší kňaz boha Ré v Heliopoli a k tomu prvý architekt a lekár, ktorého meno vstúpilo do dejín.
Imhotep je jediný smrteľník zobrazený na podstavci sôch faraóna a jeden z mála prostých ľudí, ktorí po smrti dosiahli postavenie boha.
Stredisko jeho kultu bolo v Memfise. Od Prvého prechodného obdobia bol Imhotep uctievaný aj ako básnik a filozof. Jeho výroky spomínali mnohé literárne diela neskorších čias. Znalosti o polohe Imhotepovej hrobky sa stratili už v staroveku. Do dnešných čias zostáva neznáma, napriek úsiliu o jej odhalenie. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že leží v Sakkáre.
Veľao z toho, čo sa o Imhotepovi "vie", nie sú viac než dohady a báje. Egypťania mu prisudzovali veľa vynálezov. Ako jeden z úradníkov faraóna Džósera pravdepodobne navrhol Stupňovitú pyramídu, prvú stavbu tohto druhu, postavenú niekedy medzi rokmi 2630-2611 pred Kr. na pohrebisku v Sakkáre. Imhotep možno ako prvý použil v architektúre stĺpy a pripisuje sa mu aj vynález papyrusu, keďže bol jeho najstarším známym "držiteľom".
K výpočtu jeho zásluh patrí aj položenie základov egyptskej medicíny a autorstvo lekárskeho spisu, ktorý je prekvapivo vedecký, takzvaného Edwinovho-Smithovho papyrusu opisujúceho detailne anatomické pozorovania, lieky a liečbu. Dokument, ktorý sa nám zachoval, bol síce napísaný okolo roku 1700 pred Kr., ale môže byť len opisom o veľa tisícročí staršieho textu. Takéto pripisovanie autorstva je však špekulatívne.
Za Imhotepovho otca sa považoval boh Ptah a za matku smrteľná žena menom Chredu-anch.
Dve tisícročia po svojej smrti bol Imhotep povýšený na boha. Stal sa patrónom lekárstva a liečenia, takže ho Gréci stotožnili s Asklépiom. Podľa encyklopédie Britannicy: "Dôkazy vyvodené z egyptských a gréckych zdrojov podporujú domnienku, že Imhotepova osoba bola od najstarších čias považovaná za významnú... Jeho povesť v priebehu storočí narástla, takže v helenizme boli jeho chrámy strediskami lekárskej náuky."
Pre svoje označenie za "syna Ianovho" bola za Imhotepovu matku niekedy považovaná Sechmet, ktorá bola často spájaná pre svoju ochrannú rolu v Hornom Egypte ako manželka s Ptahom. Pre svoju úlohu vynálezcu lekárstva sa o ňom tvrdilo, že on je ten, kto podopiera Nut, teda oblohu, pretože oddelenie Nut a Geba údajne bránilo prieniku chaosu do sveta. Pre túto rolu mu niekedy za matku bola prisudzovaná aj Nut. V umení býva zobrazovaný spolu s Hathor, Maat a Amenhotepom, synom Hapuovým, ďalším zbožšteným architektom.
Podľa Sira Williama Oslera je Imhotep skutočným Otcom medicíny, "prvá osobnosť lekára, ktorá vystupuje z hmly starobylých čias."
Nápis pochádzajúci z čias Ptolemaiovcov spomína sedem rokov hladomoru za Imhotepovej doby. Podľa tohto záznamu mal faraón Džoser sen, v ktorom k nemu prehovoril boh Nílu. Imhotepovi sa pripisuje vyriešenie krízy, čo je zjavná paralela s biblickým príbehom o Jozefovi, ako mnohí podotkli. V poslednej dobe viedla táto podobnosť niektorých alternatívnych historikov k tomu, aby dokonca stotožnili Imhotepa s Jozefom a považovali údajné tisícročia, ktoré mali medzi nimi ležať, za chybu v datovaní.

Lekárstvo v egypte 1.

25. března 2008 v 18:45 Lekárstvo
IMHOTEP (Imenhotep)
Lekár starého Egypta, ktorého po smrti zosobnili ako boha egyptského lekárstva.
----imhotep
V starom Egypte, za panovania faraónov, vedy a umenia boli na vysokej úrovni, rovnako aj lekárstvo. Aj keď podľa vtedajších predstáv zdravie tela určovali štyri základné sily prírody-oheň, voda, zem, vzduch a z nich hlavnými boli vzduch a voda-predsa sa už získali dôležité poznatky o ústrojoch tela. Tomu napomáhalo balzamovanie tiel zomrelých boháčov, pri ktorom bolo treba odstraňovať z tela niektoré ústroje. Egypťania poznali už činnosť srdca i mozgu. Srdce pokladali za ústredie celého tela. Pri egyptských chrámoch sa vytvárali lekárske školy, nazývané "Domy života".
Jedným z najslávnejších staroegyptských lekárov bol Imhotep. Pripisuje sa mu autorstvo lekárskeho spisu, napísaného na papyruse, objaveného roku 1862 Američanom Smithom, známeho dnes pod menom Smithov papyrus. Je to odborný návod liečenia rán jednotlivých častí tela počnúc hlavou. Uvádza sa 48 druhov rán s popisom a postupom ich liečby.
Egyptské lekárstvo malo veľký vplyv na vývoj lekárstva v Grécku a jeho prostredníctvom aj v Európe.
Pokračovanie.....

Posvätný skarabeus

25. března 2008 v 18:42 | Bastet-ka |  Skarabeus
"Posvätný skarabeus"! Meno plné tajomna. Už len jeho vyslovenie nás priťahuje tým, aby sme pátrali po jeho existencii. To meno nás zavedie do starého Egypta, do krajiny obdivuhodných piramíd a mumií. Prenesieme sa do obdobia egyptskej mytológie. Skarabeus bol v Egypte posvätný chrobák, uctievaný ako boh Slnka. Starí Egypťania ako jediný národ vyzdvihli tohto chrobáka medzi bohov. Skarabeus-po egyptsky "Cheprer"-je veľmi blízke slovu "cheper", ktorého znak v hieroglyfoch znamená "stať sa, byť, transformovať sa". Tento chrobák si urobí malú guľku z výlučkov cicavcov a do nej znáša vajíčka. Keď sa vyliahnu larvy, kŕmia sa z jej obsahu. Takéto správanie Egypťania chápali ako kozmický symbol. Keďže guľka z výlučkov bola rovnako guľatá ako slnečná guľa na obzore, obidve ich stotožnili. Možno sa nám to zdá ťažko pochopiteľné, ale pri obraznom spôsobe myslenia Egypťanov to nebolo nemožné:guľa ako guľa, nech je veľká, či malá, nech z pozemského hnoja, či z nebeského ohňa. Podľa ich predstáv mali rovnaký zdroj pohybu: skarabea. Tak sa stal tento chrobák symbolom a predpokladaným zdrojom pohybu slnka. Napokon ho stotožnili so Slnkom a vyhlásili za rovnakého boha ako Slnko. Ak poznáte boha Slnka pod menom Re, máte pravdu. Nedochádza tu k žiadnému omylu ani rozporu, pretože slnko bolo uctievané v podobe skarabea Cheprera ráno pri východe. Pod menom Re napoludnie a ako starec Atum večer. Je to rafinované, ako si to starí Egypťania usporiadali. Všetko do seba zapadá. Niekedy mu dávali aj podobu človeka, v tom prípade mal len skarabeovu hlavu. Čierny skarabeus, ktorý putuje v prachu, mohol stúpať k oblohe vďaka priesvitným a ligotavým krídlam, čím vyvolával iný obraz reinkarnácie a zmŕtvychvstania. Napokon začal symbolizovať aj nesmrtľnosť. S amuletmi a skrinkami v tvare skarabea sa stretávame od obdobia medzi 4. a 3. tisícročím p. n. l. Umelí skarabey boli zhotovovaní z kameňov, hliny, vápenca, ale aj zo zlata, polodrahokamov, či z alabastru. Rozdeľujeme ich na niekoľko skupín. Prvú tvoria výtvarné diela. V druhej sú sošky skarabeov, ktoré prevažne slúžili kultovým a magickým účelom. Do tretej patria "srdcové" skarabey. Vkladali sa do mumifikovaných tiel namiesto srdca. Mali pomôcť zosnulému na ceste do posmrtného života. Do ďalšej skupiny patria skarabey s funkciou amuletov. Mávali žabiu, ľudskú či hadiu hlavu. Najdôležitejším amuletom však zostáva "srdcový" skarabeus zo zeleného polodrahokamu, ktorý má na svojej brušnej časti citáty z Knihy mŕtvych.

čo je pyramída

25. března 2008 v 18:33 | Bastet-ka |  Pyramídy
Pyramída v architektúre je historicky monumentálna staroegyptská hrobka v tvare pravidelného kvadratického ihlana, ako aj jej podobný útvar (niekedy s iným účelom) v predkolumbovskej Amerike a inde na svete; dnes veľká stavba v tvare pravidelného kvadratického ihlana.
Obrázok:Pyramide Kheops.JPG
Cheopsová pyramida...
Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe.Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom.V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.
Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život. Egyptské náboženstvo hlásalo: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, muselo jeho telo muselo ostať neporušené a jeho duša musela dostať výbavu na druhý svet ako napríklad potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, služobníctvo.
Pyramídy fascinujú ľudí. To dáva možnosť fantastom vytvárať rôzne asociáce. Jedným z najznámejších autorov, ktorí písali o pyramídach bol Däniken. Jeho Spomienky na budúcnosť sú už klasickým čítaním. Niektorí autori kombináciami mier a umiestnením pyramíd dokladujú matematickú a astronomickú znalosť Egypťanov. Ako príklad možno uviesť P. Smytha, ktorý tvrdil, že Egypťania poznali Ludolfovho číslo, presnú dĺžku roku, obvod našej planéty a jej vzdialenosť od slnka. Zlatý rez pomocou pyramíd uvádzal A. Jarolímek. Nakoniec spomeňme L. Součka, ktorý modely pyramíd používal na brúsenie žiletiek.
Napriek všetkým neovereným skutočnostiam sú pyramídy stavbou, ktorá sa výrazne odlišuje od ostatných stavieb starovekého sveta. Ich nadčasovosť je obdivuhodná.


The end!


Ako bol objavený hrob kráľa

25. března 2008 v 18:21 | Bastet-ka |  Tutanchamón

Údolie kráľov

Kým telá a hrobová výbava egyptských kráľov Starej ríše spočibuli v pyramídach v Gíze,vladárov Novej ríše pochovávali v skalných hroboch južnejšie.V období rokov 1550 až 1069 pred n. l. takmer všetkých egyptských kráľov pochovali v Údolí kráľov pri Tébach (Waset,dnešný Luxor)Archeologické vykopávky v Údolí kráľov sa uskutočňovali už od začiatku 19. storočia a postupne bolo objavených 62 hrobiek : mnohé z nich boli kráľovské.Vroku 1922 sa dočkala odhalenia posledná z nich -Tutanchamonova.
-Údolie kráľov

Odkrytie Tutanchamonovej hrobky

Hľadať v Údolí kráľov hrobku Tutanchamona , kráľa 18. dynastie , sa podujal britský archeolog Howard Carter.Po piatich rokoch rokoch neuspešných vykopávok Carterov tím v Údolí kráľov v roku 1922 konečne objavil nenápadný schodík vytesaný do skaly.Bolo to dokonca na mieste , ktoré archeológom už nebolo neznáme.Podľa jednej legendy zakopol vraj o schodík somár , podľa inej ich na dané miesto upozornil Carterov kanárik , ktorýtam zletel....Ale nech to už bolo akokoľvek , bola to naozaj veľmi významná udalosť.Na rozdiel od ostatných hrobie v Údolí kráľov,už dávno vyplienených vykrádačmi,Tutanchamonova hrobka bola takmer nedotknutá.V novembri roku 1922 Howard Carter e mecén vykopávok lord cARNARVON VYVOLALI NA CELOM SVETE VEľKú SENZáCIU - OTVORILI hrobku,odkryli tak ohromujúce starobylé pamiatky, vrátane zapečatenej hrobovej komory,kde boli do seba povkladané skrynky a truhly, ktoré chránili mumifikované telo Tutanchamona.
Ked som sa rozhľadel po miestnosti,vynárali sa predo mnou akoby z hmly čudesné zvieracie výtvory, sošky a zlato-to sa jagalo všade.Celý priestor bol zaprataný všakovakými predmetmi a vyzeral ako preplnená mistnosť múzea.-Howard Carter,1922
---objavenie Tutanchamonovej hrobky...
Pokračovanie-Kliatba faraona?Alebo náhoda?

Aton

25. března 2008 v 17:38 | Bastet-ka |  Bohovia Egypta
Aton (doslova slnečná guľa/slnečný kotúč) bol staroegyptský boh slnka, ktorý sa vyskytuje od 18. dynastie. Obyčajne bol zobrazovaný ako boh reprezentujúci slnečný disk.
Obrázok:Aten.svg
Jeho uctievanie, atonizmus, bolo základom prevažne monoteistického náboženstva faraóna Achnaton ("Vtelenie Atona"). Podľa Achnatona bol Aton prakticky jediný boh, stvoriteľ vesmíru. Uctievanie Atona ustalo po Achnatonovej smrti.
Zdroj-Wikipendia Obrázky-google.sk

Howars Carter-Tutanchamon

22. března 2008 v 23:34 | Bastet |  Howard Carter
Howard Carter sa narodil v rodine kresliča roku 1873 v anglickom Kesingtone. Roku
1900 ho prijali do zamestnania u egyptológa Newbweryho. Neskôr sa stal členom Egyptského výskumného fondu. Napriek tomu, že nemal univerzitné vzdelanie, riaditeľ Egyptskej pamiatkovej starostlivosti ho vymenoval za inšpektora pamiatok v Hornom Egypte. Roku 1907 ho zamestnal bohatý anglický šľachtic lord Carnarvon. Keď im nástupca zakladateľa Egyptského múzea v Káhire podpisoval koncesiu s právom kopať v Údolí kráľov, kde sa nachádzala aj hrobka tajomného faraóna, zároveň vyjadril presvedčenie, že je úplne zbytočná, pretože "doslova každé zrnko piesku bolo v Údolí tri razy preosiate a prevrátené a nemožno už nič nájsť ". Na začiatku vlády 18. dynastie faraónov v polovici 16. storočia pred Kristom sa hlavným mestom znovuzjednotenej Novej ríše stal Veset (Théby). Pyramídy nahradili skalné hroby, všetky však boli vyrabované. Nad Údolím kráľov návštevníka i dnes zaujme asi 500 metrov vysoký vrchol al-Kam, ktorý sa ponáša na pyramídu. V Údolí je asi 60 hrobov, z nich 25 kráľovských, ďalšie patria hodnostárom a kráľovským príbuzným, ostatné dosiaľ nie sú identifikované. Manželkám je vyhradené Údolie kráľovien. Začiatkom novembra 1922 robotníci a Carter sa prebúrali do predsiene hrobovej komory a uvideli množstvo pokladov. Ešte 5 rokov trvalo, kým neobyčajne zložitý výskum hrobky dokončil. Faraónovu múmiu odkryl až koncom októbra 1925. Tutanchamónova hrobka je malá a na vtedajšie pomery skromná. Má len štyri miestnosti. Chodba vedie do predsiene, vedľa je priestranná miestnosť a komora, v ktorej odpočíval kráľ. Vedľa je malá miestnosť - pokladnica. H.

Carter tu našiel sochu šakalieho boha Anupa, malé schránky aj pozlátenú drevenú skriňu, ktorá obsahovala kanopy (vzácne nádoby), kde boli uložené faraónové vnútornosti. Sarkofág je umeleckým dielom vytesaným z jediného mohutného balvana vzácneho žltého kremenca. Hlavu múmie kryla zlatá maska s dokonale vymodelovanou tvárou mladého panovníka. Maska bola nevyhnutnou súčasťou ochrany hlavy, aby sa dal mŕtvy identifikovať. Keď sa narodil, dostal meno Tutanchaton, a keď nastúpil na trón, prímenie Nebcheprure. Vtedy mal asi 9 rokov. S trinásťročnou Anchesenpaton, ho oženili asi šesťročného a začal vládnuť v Egypte. Tutanchamón nezomrel prirodzenou smrťou, čoho dôkazom je otvor na temene lebky, ktorý objavili roku 1969 pri rőntgenovom vyšetrení múmie. Do tridsiatych rokov 20. storočia sa šírili zvesti, že kto siahne na Tutanchamónovu hrobku bude zasiahnutý faraónovou kliatbou. Táto kliatba môže vraj zasiahnuť každého, kto má niečo spoločné s Carnarvonom, alebo s hrobom faraóna. 57-ročný lord Carnarvon totiž zomrel v Káhire tri týždne po uštipnutí moskytom. Carnarvon mal totiž uštipnutie na rovnakom mieste, na akom mal ranu Tutanchamón. Čoskoro sa ozvali prvé hlasy o treste hanobiteľovi.

Dnes sú všetky nálezy z Tutanchamónovej hrobky v Egypte. Na miesto svojho posledného odpočinku sa vrátila aj Tutanchamónova múmia. Ale téma Tutanchamónovej kliatby pri návšteve Údolia kráľov a Egyptského múzea v Káhire zostala pre tunajších sprievodcov veľmi populárna.

Starý Egypt

22. března 2008 v 23:27 | Bastet |  O Egypte
STAROVEKÝ EGYPT

V starovekom Egypte sa zrodila jedna z najstarších a najvýznamnejších cilivizácií sveta. Egypťania zhotovili nádherné umelecké predmety a architektonické diela. Okolo roku 5000 p. n. l. rozvíjali hrnčiarstvo, plátenníctvo, techniku spracúvania kovov. Od rokov 2686 - 2181 p. n. l. sa venovali stavbám pyramíd, ktoré sú dôkazmi ich mimoriadneho staviteľského umenia.
Roku 3300 p. n. l. vynašli a používali vlastné obrázkové písmo - hieroglyfy.

Preddynastické a archaické obdobie

Pozdĺž Nílu, najväčšej egyptskej rieky, vznikali ešte pred 5. tisícročím p. n. l. veľké roľnícke susedské občiny. Približne okolo roku 3300 p. n. l. sa sformovali 2 kráľovstvá: Horný Egypt (údolie Nílu) a Dolný Egypt (delta Nílu). Okolo roku 3118 p. n. l. zjednotil tieto 2 kráľovstvá Meni a vybudoval v Mennofere (gr. Memfis) hlavné mesto svojho kráľovstva.

Stará ríša

Za Starej ríše (asi 2686 - 2181 p. n. l.) nastal veľký rozkvet egyptskej kultúry. V tomto období prebiehala výstavba pyramíd, ktoré faraónom slúžili ako hrobky. Prekvital diaľkový obchod, na východ až po územie dnešného Libanonu a smerom na juh až do Puntu (Somálsko). Vojaci chránili hranice a obchodné cesty. Remeselníci zhotovovali umelecké predmety, učenci určovali podobu písma, venovali sa astronómii, medicíne a matematike. Ku koncu tohto obdobia rástla moc nomarchov (správcov provincií) na úkor ústrednej moci. Obdobie, ktoré po ňom nasledovalo, dostalo pomenovanie Prvé medziobdobie.

Stredná ríša

Mentuhotepovci, nomarchovia z Téb, získali prevahu a Egypt opätovne zjednotili. Stali sa zakladateľmi Strednej ríše (asi 2040 - 1633 p. n. l.). Počas tohto obdobia Egypt sa zmocnil časti Núbie (Sudán) a vystaval mohutné pevnosti na ochranu svojich hraníc.
Potom nasledovali nájazdy Hyksósov, ktorí sa zmocnili Dolného Egypta.
Väčšina Stredného Egypta bola donútená platiť im tribút a iba najjužnejšia časť Strednej ríše si udržala nezávislosť.

Nová ríša

Tébskym kráľom sa často podarilo vyhnať Hyksósov a opäť zjednotiť Egypt do Novej ríše (asi 1576 - 1085 p. n. l.). Dejiny Novej ríše sa spájaú s vládou dobyvačných faraónov. Egypt dosiahol vrchol svojej moci. Po dôkladdnej reorganizácii dobyvačná armáda získala nové územia. Hranice ríše siahali od 4. kataraktu na Níle až po Mezopotániu.

Väčšina našich poznatkov o starovekom Egypte sa spája s existenciou Novej ríše. Faraónov namiesto do pyramíd pochovávali v hrobkách vytesaných do skál v údolí, ktoré dostalo pomenovanie Údolia kráľov. Hrobky boli nádherne zdobené nástennými maľbami a vybavené nábytkom a šperkami. Najvýznamnejšími vládcami tohto obdobia boli:

Hatšepsovet, faraónka (1490 - 1469 p. n. l.);
Amenhotep IV., resp. Achnatom (1364 - 1347 p. n. l.), zakladeteľ kultu jedného boha (Atona); najväčší faraón - dobyvateľ Ramesse II. (1289 - 1224 p. n. l.), veľký dobyvateľ, ktorý vládol 65 rokov.

Neskoré obdobie

Približne od roku 1085 p. n. l. nastáva úpadok egyptskej moci. V nasledujúcich obdobiach Egypt obsadili Núbijčania a Peržania. Roku 332 p. n. l. sa stal súčasťou ríše Alexandra Veľkého a neskôr, roku 30 p. n. l. súčasťou Rímskej ríše.

Novodobý Egypt

22. března 2008 v 23:26 | Bastet |  O Egypte
Názov krajiny:Egyptská arabská republika
Rozloha:1 001 450 km²
Počet obyvateľov:77 505 756 (2005)
Štátne zriadenie:prezidentská republika (od r. 1971)
Geografická poloha:severná Afrika. Mapa Egypta
Časové pásmo:GMT+2 (+3)
Podnebie:teplé a suché, na pobreží v zime mierne zrážky. Priemerná teplota v Káhire je v januári 14°C a v júli 29°C. Vo vnútrozemí sú priemerné teploty o 2 - 3 stupne vyššie.
Hlavné mesto:Káhira
Mena:1 egyptská libra (LE) = 100 piastrov
Jazyky:arabčina (úradný)
Správne členenie:25 provincií (muháfazat), 8 hospodárskych regiónov
Národnost. zloženie:egyptskí Arabi (90%), Núbijci, Berberi, Sudánci, Sýrania, Arméni
Náboženstvo:moslimovia (90%), kresťania
Diplomatické zast.:Embassy of the Slovak Republic
3, Adel Hussein Rostom
Dokki, Giza
Ramses Post Office P.O.Box 450/11794
Cairo, Egypt
Tel. 00 20 / 2 / 33 58 240, 33 57 544
Fax.: 00 20 / 2 / 33 55 810
zukahira@gega.net
Víza a doklady:Slovenským turistom cestujúcim do Egypta, že vstupné víza si môžu vybaviť aj po prílete do krajiny. Egyptské víza sa vydávajú priamo na letiskách v Káhire, Hurgháde a Šarm aš-Šajch-u. Víza je možné získať aj na niektorých hraničných priechodoch, napríklad v Tabe, na hraniciach s Izraelom. V tomto prípade má však vízum platnosť iba na oblasť Sinajského poloostrova. Občania SR potrebujú na vstup na územie krajiny cestovný pas, ktorého platnosť musí byť dlhšia minimálne o tri mesiace po ukončení platnosti udeleného víza a samotné víza. Žiadosť o vízum je možné podať na veľvyslanectve EAR v Bratislave, ktoré udeľuje občanom SR víza na základe potvrdenia turistickej kancelárie, pozvania súkromnej osoby alebo právnickej osoby pôsobiacej v EAR overeného cudzineckou políciou EAR.

Dejiny:
V roku 3180 pred Kristom bola vytvorená jedna z najväčších civilizácií starovekého sveta. Vrchol svojej moci dosiahol Egypt v období Novej ríše. V roku 332 pred Kristom dobyl Egypt Alexander Veľký. V roku 30 pred Kristom sa Egypt dostal pod rímsku a od roku 395 byzantskú nadvládu. Od polovice 7. storočia nastúpila arabizácia a islamizácia. Nasledujúcich 1300 rokov sa v Egypte vystriedali postupne rôzne dynastie.
V roku 1517 bol Egypt pripojený k Osmanskej ríši. Po vojenskom neúspechu Napoleónovej expedície sa v roku 1805 nechal Muhammad Alí uznať egyptským pašom a následne vybudoval silný centralizovaný štát. Po vstupe Turecka do prvej svetovej vojny bol v roku 1914 oficiálne prerušený turecko - egyptský zväzok a vyhlásený anglický protektorát. Za druhej svetovej vojny Anglicko využívalo Egypt pre spojenecké akcie. V roku 1953 bol Egypt vyhlásený za republiku na čele, ktorej bol Gamál Abd an- Násir.
V roku 1956 Násir vyhlásil znárodnenie anglicko - francúzskej Spoločnosti Suezského prieplavu, táto udalosť prerástla v ozbrojený konflikt s Anglickom, Francúzskom a Izraelom. V roku 1958 sa Egypt spojil do Zjednotenej arabskej republiky, ktorá sa v roku 1960 rozpadla, ale Egypt si ponechal názov SAR. V roku 1971 bol názov krajiny zmenený na Egyptská arabská republika. V roku 1976 Egypt jednostranne vypovedal zmluvu o priateľstve a spolupráci so ZSSR a zahájil separátne jednanie s Izraelom. Podpísanie separátnej mierovej zmluvy viedlo k izolácii Egypta v arabskom svete. Až behom 80. rokov sa normalizovali vzťahy medzi Egyptom a arabskými krajinami.
Musíte vidieť:
Káhira: najľudnatejšie mesto v Afrike, ktoré sa nachádza v nílskej delte. Egyptské múzeum je jedno z najzaujímavejších na svete. V islamskom starom meste doporučujeme navštíviť najslávnejší bazár Chán al-Chalílí. O sláve a lesku fatimovskej Káhiry podáva dodnes mešita al-Azhar. Citadela s mešitou Muhammada Alího (Alabastrová mešita). V bezprostrednej blízkosti sa nachádza mešita sultána Hassana, dodnes považovaná za najkrajšiu mešitu na Strednom východe.
Pyramídy - Cheopsova (137 m), Chefrénova (136,4 m) a Menkaureova pyramída (66 m) a Sfinga vytesaná do podoby faraóna Chefréna.
Alexandria - mesto založené veľkým vojvodcom Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred Kristom. Symbolom mesta je biela Kájtbájova pevnosť, kde stál až do ničivého zemetrasenia v roku 1326 legendárny maják.
Luxor - hlavné mesto Egypta od roku 2100 do 750 pred n. l.. Na západnom brehu Nílu sa rozprestiera jeden z najväčších egyptských cintorínov - Údolie kráľov a kráľovien.

Anubis-Boh mrtvych

22. března 2008 v 23:19 | Bastet |  Bohovia Egypta
Podoby
Anup bol zobrazovaný ako muž so šakalou hlavou alebo ako šakal ovenčený stuhami a držiaci bič v záhybe svojej laby. Podľa niektorých Anupova podoba nemala pripomínať šakala, ale psa, líšku, vlka alebo ich miešancov. Len zriedkavo sa objavuje v plnej podobe človeka. Anup bol vždy zobrazovaný ako čierny šakal (alebo pes), aj keď šakal má zvyčajne béžovú alebo svetlohnedú srsť. Pre Egypťanov bola čierna farbou obnovy, smrti a noci. Bola to tiež farba, do ktorej sa sfarbilo telo počas mumifikácie. Dôvod, prečo bol za Anupovo posvätné zviera považovaná psovitá šelma, vyplýva z pozorovania týchto zvierat - psy a šakaly často lovili na okraji púšte, obzvlášť v blízkosti pohrebísk, kde boli pochovaní mŕtvi. Dokonca sa predpokladá, že Egypťania mohli začať stavať prepracované hrobky a pohrebné komory, aby chránili pochovaných mŕtvych pred znesvätením šakalmi. Socha Anupa v jeho šakalej podobe sa našla aj v hrobke kráľa Tutanchamona.
Boh Balzamovač
Keďže za jednu z najdôležitejších súčastí starostlivosti o mŕtvych v Egypte bola považovaná mumifikácia, prijal Anup aj úlohu boha mumifikácie. Pri tom dostával mená "Ten, ktorý patrí k obväzom múmie" a "Ten, ktorý je pred božskou schránkou". Veľkňazi obvykle nosili na tvári Anupovu masku počas obradných úkonov mumifikácie. V Knihe mŕtvych sa tiež často opakuje, že to Anup zabalzamoval telo Usireho (čo by znamenalo, že je Horov starší súrodenec) s pomocou ďalších významných pohrebných božstiev - Nebthet a Eset. V roli boha-balzamovača bol Anup spojený tiež s tzv. fetišom Imjut (tiež Anupovým fetišom), ktorý figuroval v pohrebných obradoch, ale jeho presný je dosiaľ neobjasnený. Existovali aj asociácie medzi Anupom a Bast, bohyňou vonných mastí, ktorá bola pôvodne niekedy považovaná za jeho matku.